Šariš – región hradov a baní

Šariš

Premýšľali ste niekedy nad tým, že každý región schováva v sebe jediný svojho druhu a neopakovateľný príbeh o svojich obyvateľoch? Čas plynie a osudy niektorých ľudí zostávajú len v knihách a sprievodcoch. Pre tých, ktorých nebaví cestovať len prstom po mape, a na vlastnej koži chcú zažiť emócie spojené so zaujímavými miestami, navrhujeme výlet do slovenského Šariša. Oblasť poľsko-slovenského pohraničia nadchne bohatstvom a rozmanitosťou kultúr, no v prvom rade priťahuje svojou krajinou. Fenomenálne horské pásma, údolia, lúky a lesy sú samy osebe dôvodom, aby sme sa vydali na fascinujúcu cestu. Krajinu však dopĺňa zaujímavá história a kultúra ľudí, ktorí si práve tu vytvorili svoj malý svet. Berieme Vás na výlet do regiónu Šariš, ktorý sa v 11. storočí nachádzal na území Poľska a ktorého folklór sa má stále k životu.

Korene obyvateľstva Šariša siahajú k starým poľským, slovanským a rusínskym tradíciám. Zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom a výrobou konope a ľanu. Typickými miestami na tento účel boli rozsiahle sady a dobre prosperujúce sušiarne ovocia. Doteraz na území mnohých obcí fungujú miesta so stáročnou tradíciou. Región je známy aj svojimi „perlami drevenej architektúry“, teda komplexom pamiatkových cerkví. V Múzeu rusínskej kultúry v Prešove je unikátna výstava predstavujúca okrem iného dejiny pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Možno si pozrieť miniatúry drevených kostolíkov a každodenný život Rusínov v tradičnom vidieckom prostredí. Šariš v minulosti patril do Uhorského kráľovstva a bol jedným z jeho najbohatších regiónov. Dodnes tu nájdete množstvo pozostatkov hradov, ktoré tu kedysi stáli. S týmto typom stavieb sa spája aj samotný názov, pretože slovo „zaros“ malo znamenať práve „hrad“.

Dejiny jedného z najväčších hradov na Slovensku

Pôvodne, keď bol región ešte súčasťou Uhorského kráľovstva, bol sídlom vrchnosti Šarišský hrad a až od 17. storočia mesto Prešov. Tento hrad sa počíta k najväčším hradom na Slovensku a nachádza sa na okraji mesta – na kopci vysokom takmer 600 metrov! Hlavnou úlohou tejto kamennej pevnosti bolo v minulosti chrániť okolité oblasti pred nájazdmi Tatárov. Teraz už len dotvára scenériu kopca. Bohužiaľ, v priebehu storočí boli hradby zničené a dnes môžeme obdivovať len pozostatky hradu. Veľké škody napáchal aj požiar, ku ktorému tu došlo v 17. storočí. Väčšinu stavby pohltil oheň a obyvateľstvo sa sem už nikdy nevrátilo. Opustená pevnosť začala upadať do čoraz väčšej ruiny.

Hrad bol ohradený mohutným múrom. Pozostával z obrovskej štvorcovej obrannej a obytnej veže a niekoľkých bášt. Kedysi na jeho území sa nachádzal kostol. Našťastie to, čo nezničil požiar a ani čas, sa podarilo zabezpečiť a je návštevníkom stále k dispozícii. V súčasnosti je objekt neustále revitalizovaný. Šarišský hrad je miesto, ktoré okrem historických dojmov poskytuje množstvo estetických zážitkov. Keď už sa ocitnete na vrchole, určite pocítite majestátnosť tohto miesta. Výhľad, ktorý možno vidieť, je skutočne úžasný. A z vyhliadkovej veže môžete obdivovať panorámu okolia – vidieť aj Čergovské pohorie a Slovenské rudohorie.

Keď sa hovorí o Šarišskom hrade, nemožno nespomenúť kultový pivovar, kde sa zlatistý mok varil už v časoch stredoveku. Pri dnešných cestách po Slovensku určite natrafíte na pivo Smädný mních, odkazujúce práve na nápoj, ktorý kedysi varili mnísi na hrade.

Povinná prechádzka po Prešove

Metropolou regiónu Šariš a tretím najväčším mestom Slovenska je Prešov. Hovorí sa, že je to mesto s bohatou minulosťou a dynamickou súčasnosťou, ktoré jedinečným a kultúrnym spôsobom spája zmes Slovákov, Ukrajincov a Rusínov. Pri návšteve tejto oblasti vám odporúčame zájsť na Hlavnú ulicu, kde sa nachádza väčšina charakteristických miest súvisiacich s touto oblasťou. V strede sa nachádza rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, ktorý pochádza z polovice 14. storočia. Jeho charakteristickým znakom je vysoká veža v gotickom slohu. Zaujímavá je otázka viery panujúcej v týchto oblastiach – roky neboli jednotné a tvorili pestrú mozaiku rôznych náboženstiev. Kedysi tu žijúci Rusíni boli kresťania gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania, Slováci patrili k rímskokatolíckej cirkvi, Maďari boli luteráni a Nemci evanjelici. V mestách bolo možné stretnúť aj židovské enklávy.

Prešov je navyše poznačený tragédiou požiaru, ktorý v 19. storočí zničil veľkú časť jeho zástavby, a preto väčšina budov v centre prešla rekonštrukciou. Za najcennejšiu pamiatku sa považuje Rákociho palác, ktorý býval mestským sídlom mocného rodu Rákociovcov. V súčasnosti je sídlom Krajského múzea Prešov.

Slovenský národný poklad, čiže ušľachtilý opál a soľ

Región východného Slovenska je známy svojimi opálovými baňami, ktoré dodnes obsahujú množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárnych kameňov. Ide o najstaršie zariadenie tohto typu na svete a jediné na našom kontinente – je hriechom ho nenavštíviť! Výrobky stadiaľ pochádzajúce sú mimoriadne známe a cenené. Otázkou však je, prečo je práve tento kameň taký žiadaný? História jeho „moci“ siaha až do dávnych legiend a povestí. Po stáročia sa verilo, že opál ovplyvňuje predstavivosť, zlepšuje kreativitu a pamäť toho, kto ho nosí so sebou. Bol vnímaný ako talizman a takto sa vníma dodnes. Okrem svojich „magických síl“ je zbožňovaný aj pre jedinečný vzhľad. Za svoju krásu vďačí totiž zaujímavej hre farieb.

Slovenské bane tohto ušľachtilého drahého kameňa sa nachádzajú neďaleko obce Červenica, konkrétne v regióne Slanské vrchy. Dlho boli jediným miestom ťažby opálu na svete! Po vojne ich však zatvorili a až v posledných rokoch znovu otvorili. Podzemné chodby sú dlhé asi 30 km a teplota v podzemí sa pohybuje medzi 4 – 6°C. To by Vás však nemalo odradiť, pretože dojmy z tohto výletu budú dlho v pamäti!

Rajóny východného Slovenska sú známe aj ťažbou soli. Jej najväčším ložiskom je Solivar. Prvé aktivity tu začali už v stredoveku. Zlomovým momentom však bolo zatopenie bane vodou, ku ktorému došlo v roku 1752. Vďaka vytvoreniu podzemného jazera sa na obzore objavili nové potreby a tým aj nové vynálezy. Začala sa na tú dobu používať inovatívna technológia ťažby – čerpanie soľanky v kožených mechoch pomocou gápľa, teda čerpadla poháňaného silou koní alebo volov. Jedno z takýchto zariadení je stále prístupné verejnosti. V Solivare si možno pozrieť aj bývalý sklad soli, nádrž na soľanku, varňu František, klopačku a kaplnku sv. Rócha.

Ľudové kroje, hudba, tance a povesti sú niečím, čo sa rokmi stalo lákadlom, hoci kedysi to bola jednoducho všednosť. Šariš pozýva všetkých záujemcov, ktorí sa chcú upokojiť v lone prírody, ale aj milovníkov prehliadok. Starostlivo zachované pamiatky a skanzeny môžu v každom momente preniesť cestovateľov do atmosféry dávnych čias.

Článok vznikol v rámci projektu EtnoCarpathia, spolufinancovaného z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Poľsko – Slovensko 2014 – 2020 a Národným inštitútom slobody – Centrum rozvoja občianskej spoločnosti z prostriedkov Programu rozvoja občianskych organizácií na roky 2018 – 2030.

Ideou projektu je rozvíjať a propagovať kultúrne dedičstvo poľsko-slovenského pohraničia.

Viac informácií o projekte: https://etno.visitcarpathia.com/

Lokalita: Šariš