Prechod cez hranice (doslova aj turisticky)
Orlia Prť je považovaná za najnáročnejšiu značenú turistickú trasu v celých Tatrách – a teraz viem prečo.
Začal som ráno o 3:00 na Lysej Poľane, kde sa dá pohodlne parkovať na slovenskej strane len za 10 €. Strážca parkoviska bol aj o takejto nesvetej hodine hore a pripravený vypýtať parkovné. Po zaparkovaní som teda prešiel malým mostíkom do Poľska s čelovkou na hlave a paličkami v ruke… a ako som zasvietil čelovku, videl som, že sa z lesa na mňa pozerali oči. Zvieracie? Ľudské? Neviem. Po buchnutí paličkou zmizli. A ja som pokračoval k Morskému oku.
Východ slnka nad vodopádom Siklawa
Prvých 4 km vedie po asfalte až k Nizni Vodogrzmot, kde sa trasa stáča do Doliny Roztoki. Musím povedať, že chodníky boli naozaj upravené – Poliaci si dávajú záležať. Vstupné 1–2,5 € do Poľských Tatier zjavne padá na úrodnú pôdu.
Nasledujúcich 6 km som prechádzal krásnym chodníkom hore-dole až ma privítal východ slnka pri vodopáde Siklawa. Jeden z tých momentov, ktoré ťa prinútia zastaviť sa a len byť.
Výhľady ako z iného sveta
Odtiaľ som pokračoval popri plese Veľký Staw a stúpal po modrej značke až do sedla Zawrat. Táto časť bola vizuálne úžasná – výhľady na Kriváň, Rysy či Furkotský štít z iného uhla, než ako ich zvykneme vídať.
Sedlo Zawrat bolo teda miesto oddychu, raňajok a posilnením pred hlavným cieľom – hrebeňom Orlej prte. Energetický nápoj a tyčinka pri trase, kde za deň človek spraví viac, než 2000 výškových metrov prídu naozaj vhod.
Adrenalín, kvalitná cesta a výhľady
Začal som o 6:45 a celý hrebeň Orlej Prti mi trval približne 2 hodiny a 45 minút – aj vďaka skvelo pripraveným reťaziam a ďalším prvkom na tejto výnimočnej trase. Prvá pasáž na Malý Kozi Wierch ponúka vzdušné výhľady, ale zároveň bezpečný terén s pevnom skalou a veľkými stupmi.
Cez Sedlo Kozią Przełęcz som prešiel za 30 minút. Poliaci majú tieto technické úseky výborne zaistené – nové, hrubé reťaze a modernizovaný terén dávajú istotu aj menej skúseným turistom. A bonus? Štvrtok. Takže takmer žiadni ľudia.
Preskok nad priepasťou a výstup na Granát
Pokračoval som 15 minút chodeckým terénom k Žľabu Kulczyńskiego, kde sa cesta zmenila – technickejšia, strmšia, ale stále krásna. Vrchol Skalný Granát ponúka ikonickú skúšku odvahy – preskok asi 2 metre širokej priepasti. Je to však menej strašidelné, než to vyzerá – priepasť sa dá aj prekročiť, prípadne obísť peši pár metrov vedľa.
Záver v Sedle Krzyżne a zostup späť
Po jablku a debate s turistom z Poľska som vyrazil k poslednému bodu – sedlo Krzyżne. Ďalších 45 minút pohodového lezenia, ktoré mi pripomínalo Tri Kopy a Ostrý Roháč, doplnené o rebrík ako čerešničku na torte. Cesta tu bola ale viac drobivá a pevné skaly vystriedala suť a prach.
Po oddychoch, víťaznej fotke a zhodnotení dňa som sa vybral dolu. Zostup mi trval 3 hodiny. V horúčave 33 °C bolo kľúčové, že po ceste je viacero miest na doplnenie vody. 1,5l fľaša teda akurát stačila. Cestu by som nikdy neabsolvoval v zlom počasí, ale pri skorom vstávaní a dobrej predpovedi ide o jeden z najlepších zážitkov v celých Tatrách.
📍Praktické tipy:
- Parkovanie: Lysá Poľana 10 €
- Vstup do poľských Tatier: 1–2,5 €
- Odporúčané výbava: helma, rukavice, min. 1,5L vody, energetický nápoj
- Dĺžka: cca 30 km
- Prevýšenie: 2400 m
- Čas: 9–15 hodín
- Ubytovanie na Horskej chate PTTK v údolí piatich poľských jazier (treba dostatočne dopredu rezervovať)
Mapa prejdenej trasy
Viac podobných a ešte lepších zážitkov nájdeš aj na mojom Instagrame 😀
